Prečo som taká?
Prečo nedokážem milovať?
Milujem život, priateľov, svoju rodinu.
Ale prečo teda nedokážem milovať chlapca,
ktorý miluje mňa?
Zo začiatku je všetko fajn, ale po čase …
Odrazu k nemu prestanem cítiť to zvláštne puto,
čo nás kedysi tak spájalo.
A potom príde depresia a tie hrozné výčitky svedomia.
Už ďalej nedokážem žiť s týmto strašným klamstvom.
Ešte stále sa tvárim, že mi na ňom záleží
a pritom už neznesiem ani aby sa ma dotkol.
Cítim, ako ma to zvnútra rozožiera, ničí …
Trpím.
Tak strašne trpím touto pretvárkou.
Ale čo mám urobiť?
Nechcem ublížiť jemu a tak trápim sama seba.
A to len preto, že som strašne zbabelá.
Prečo mu to nedokážem povedať do očí a skončiť toto trápenie?
Pretože som slaboch. Vždy som si vravela, aká som silná osobnosť a teraz…
Nenávidím sa.
Tak strašne sa nenávidím za to, čo robím.
Za to, ako ubližujem sebe a najmä ako ublížim jemu.
Stojím pred ním s úsmevom na perách, tvárim sa, že ho milujem, ale vnútri cítim len prázdnotu a osamelosť.
A hlavou mi prúdi len jedna jediná myšlienka:
„Skonči to!“
Bože, prosím ťa, daj mi silu!
Pomôž mi, nech sa už konečne zbavím tohto strašného bremena!
Bremena, ktoré ma nič, ubíja každým dňom viac a viac.
Daj mi silu, nech prestanem klamať a pretvarovať sa
a nech som konečne spravodlivá voči sebe i voči jemu.
Daj nám silu obom. Aby sme mohli začať odznova ŽIŤ.

autor: kristie
editor: kristie