Ach, vrát sa čas,
vrát sa spat rýchlo, letom,
nech stanem sa aspon na chvílu krátku znova dietatom.

Vytriskni zo žíl vriaca riava,
žen a teč po chladnom tele,
až opat mladostou zavonia suchá tráva
a duša vyletí do výšin nekonečných,
kde snami sú naplnené oblaky biele.

Splyn duša s pooraným polom,
dotykom chladivým prúd život z bystrín do mojich žíl,
až znovuzrodená vstanem z lona teplej hliny.
Nech moje srdce stane sa príbytkom lesných víl
a nie len smrti a smútku, ktoré sa dom skryli.

Necha unášat sa povetrím,¨
s pelom, s jarou, bez viery,
že sen o mladosti sa v skutočnost premení,
lebo skutočnost je len snom a ja len sním.

Zrkadlové vody zvírili sa náhle,
z úst hlbín duše pena valí sa
a s nou pomalým letom prichádza temnot a smrti král- pán Havran.

Bolestný krč telo pretal mi.
Už len tien a vona jeho v mysli mojej sídli.
Je koniec. Vytrhol mi dušu z tela a odlieta…
…umieram, odlietam, som preč.

autor: Veronna
editor: Jovana