Noc vpitá vôňou malín, v očkách divný lesk. Ako ranná rosa po lístí tečú slzy po tvári, ako blesk telom trieli svedomie. V serpentínach závitov, v labyrinte zložitom nehľadá cestu späť. Skrútiš do deky krehké telo pre pocit bezpečia, ostatná zo všetkých včielok líha ti k nožičkám. Civíš do kukadiel clivej noci. Nevieš, kam ísť. Neprichádza guráž rozumieť. V strachu sa uškŕňaš, v strachu tíško nariekaš, v strachu pred sebou utekáš, unavená v strachu usínaš. Snívaš o vrelej láske tulipánov, o plodnej pôde zázrakov, o živej vode z rozprávok, o tanci v kruhu anjelov. Vzlietaš na perutiach vážky ako ľahulinký vánok. Snívaš a letíš bezmedznou utópiou. Snívaš a zrak k slnku upieraš, k novému svitu hluchých slov. Snívaš a neveríš. Snívaš a túžiš vyrásť k snom.

editor: dallique